Milí rodičia, aj vy máte občas pocit, že to u vás doma vyzerá ako v hračkárstve? Že to nespočetné množstvo hračiek v izbičke vášho dieťaťa presahuje jej možnú kapacitu? Každý rodič túži zabezpečiť pre svoje dieťa všetkého dostatok, hlavne aby bolo spokojné a šťastné. Ponuka hračiek je na trhu skutočne bohatá. V obchodoch či na e-shopoch nájdete hračky zamerané na rozvoj motoriky, pohybu a iných zmyslov. Skúsme sa na to pozrieť z druhej perspektívy. Skutočne dieťa potrebuje všetky tieto hračky a hlavne v takom počte? Myslím si, že v tomto prípade neplatí pravidlo čím viac, tým lepšie. Dovoľte mi podeliť sa s vami o moje pozorovania na mojom 3-ročnom synovi Jankovi.
Niečo za niečo
Synovi nekupujeme takmer žiadne hračky, pretože pri každej možnej príležitosti nejakú dostane a to nemusí mať ani narodeniny. Každá darovaná hračka tak vždy skončila v herničke a už sa nám to tam začalo nezadržateľne kopiť. Všimla som si, že môj syn bol z takého množstva hračiek veľmi roztržitý a nevedel, s ktorou sa má hrať skôr.
V súčasnosti má v herničke len určitý počet hračiek, ktorý sa snažíme neprekročiť. Na balkóne máme vyhradený špeciálny box, kde sú umiestnené niektoré hračky. Ak si chce odtiaľ niečo vybrať, musí si najskôr vybrať hračku z herničky, s ktorou sa nehrá a vymeniť za tú vo vyhradenom boxe. Vždy sa opätovne poteší hračke, keď ju na určitý čas nevidí, akoby bola preňho úplne nová.
Výnimočná radosť
Pri prechádzkach vonku sme veľakrát prechádzali okolo stánku s časopismi pre deti, ktoré obsahujú rôzne postavičky. Janko sa tam takmer vždy zastavil, a vždy chcel nejakú hračku. Tak som mu ten časopis s panáčikom kúpila, veď je to len drobnosť. A tam to práve začalo, pri ďalšej prechádzke chcel zase niečo. Už mal to očakávanie a veril, že mu to kúpim. Snažila som sa mu vysvetliť, že si nemôžeme kupovať každý deň hračky a dávala som mu rôzne dospelácke argumenty :D. Menej je niekedy viac. Samozrejme, že to nepochopil tak, ako by som si ja predstavovala. Jednoducho ja chcem tú hračku mama! Uvedomila som si, že aj ja si občas kúpim niečo, čo mám rada a nemusí byť na to špeciálna príležitosť. Nechcela som týtmo znevýhodňovať svojho syna a zároveň ho chcem viesť k skromnosti. Zaviedli sme si ďalšie pravidlo, a to výnimočnú radosť (ktoré mimochodom platí aj pre mňa :)! Výnimočná radosť nemá nejaké časové vymedzenie, ani konkrétne stanovený deň. Avšak keď s manželom uznáme za vhodné, tak raz za mesiac mu výnimočnú radosť spravíme, pokiaľ v ten mesiac nemá sviatok.
Prírodný materiál versus hračky
Od kedy sme z dôvodu pandemickej situácie začali viac chodiť do prírody, Janko si obľúbil hru s voľne dostupným prírodným materiálom – kamienky, konáre, listy, burina, šišky a iné. Detská predstavivosť a kreativita nemá hraníc a častokrát skonštruoval žeriav, či pracoval na stavenisku, alebo postavil bunker (za pomoci svojho tatina :)).
Našťastie sme v tom s manželom jednotní a nechceme naše deti zahlcovať hračkami, ktoré aj tak po chvíli omrzejú. Chceme, aby naši obaja synovia mali predovšetkým spoločné zážitky, na ktoré budú spomínať aj v dospelosti.
Menej hračiek viacej kníh
Hovorí sa, že knihy sú studnicou múdrosti. A s týmto výrokom sa úplne stotožňujem. My s manželom máme knihy veľmi radi a často si ich aj kupujeme :D. Náš syn má knihy tiež v obľube. Čím väčšie a farebnejšie obrázky, tým je kniha preňho pútavejšia. Stáva sa, že ani nechce, aby sme mu čítali text, ale aby sme mu rozprávali príbeh podľa obrázkov v knižke. Takže to často prebúdza aj naše kreatívne bunky :D.
Knihy o bežnom život ľudí, zvieratkách, dopravných prostriedkoch či knihy z Kúzelného čítania sú u nás momentálne v kurze. Podľa mňa je veľmi dôležité aj samotné umiestnenie kníh, najlepšie obálkou dopredu. To dieťa upúta určite skôr, ako keby boli knihy poukladané v rade sa sebou.
Knihy sa nám nikdy nezunujú, práve naopak. Každá jedna kniha odovzdáva špeciálne posolstvo. Verím, že nie len vymyslené rozprávkové bytosti, boj dobra so zlom, ale aj bežné životné situácie môžu formovať osobnosť nášho syna.
Slovko na záver
Každý sme iný. Hovorí sa, že dieťa je zrkadlom rodiča. Čo vidí robiť u svojich rodičov, také návyky si aj osvojí. Každé jedno dieťa je jedinečné. Niektoré sa radi hrajú s legom či bábikami, iné zasa čítajú knihy alebo maľujú. Podporujme deti v tom, čo ich baví a trávme s nimi čas!
Najnovšie komentáre