V kinách sa dá ešte stále chytiť Duna od Denisa Villeneuva. Udalosť to je natoľko závažná, že dotiahla do kina dokonca aj mňa, veľmi výnimočného filmového diváka. Nie kvôli tomu, že by som čakal neuveriteľný filmový zážitok, ale najmä kvôli tomu, že knihy Duna sú moja najväčšia sci-fi láska. Spomínal som to aj v čitateľskom denníku.
Nie je to zďaleka prvý pokus o jej sfilmovanie. Dokonca je to tretí úspešný pokus, okrem ambicióznych nezrealizovaných, ako bola napríklad Jodorowského duna. Škoda, že to s ňou nevyšlo. Samotná Duna je prvá zo ságy 6 kníh od Franka Herberta. Vyšla ešte v roku 1965 a dá sa povedať, že významným spôsobom sfromovala sci-fi svet (nielen) minulého storočia.
Rád by som preto v tomto blogu spomenul niekoľko vecí, ktoré ma na Dune fascinujú. Pôvodnú Dunu som prečítal minimálne 4x, celú ságu 3x. Začínal som ako malé dieťa, naposledy som ju dokončil vlastne tento rok. Stále sa v tom univerze iba snažím zorientovať.
“Beginnings are such delicate times.”
Čím je Duna zaujímavá?
Duna je veľmi špecifické sci-fi, nie ani tak tým, že sa uskutočňuje v ďalekej budúcnosti, ale skôr akýmsi technologickým mixom – súbojmi s dýkami a mečmi a zároveň laserovými zbraňami či štítmi. Cestovaním nadsvetelnou rýchlosťou a zároveň lietaním v ornitoptérach s krídlami. A príkladov by sa dalo nájsť ešte viac.
Svet Duny má totiž zaujímavý prístup k umelej inteligencii a technológiám, ktoré by ju mohli imitovať (vrátane počítačov) – je úplne zakázaná. Film o tom moc nepojednáva, ale vo svete Duny je zákaz vytvárať počítač na obraz človeka. Tento zákaz má dlhú históriu a odvodzuje sa od zničujúcej vojny s mysliacimi strojmi, ktoré takmer vyhladili ľudstvo.
Herbert ukazuje, aký vplyv má toto rozhodnutie na ľudí, ktorí sa sami pripodobňujú strojom (keďže stroje sa nesmú podobať na ľudí). Preto vo svete Duny existujú rôzne frakcie ľudí, ktoré imitujú pokročilé technológie. Sukovskí doktori, mentati ako logické kalkulačky s procesormi podobnými počítačom, bene gesseriťanky s dokonalou kontrolou svojho tela, vesmírna gilda s prepravou medzi planétami, či neskôr iks s technologickými vychytávkami či bene tleilax s experimentáciou okolo klonovania.
Na čo je dobrý taký zákaz, keď sa nakoniec ľudia sami stanú strojmi? Na čo mať zbrane, keď najsmrteľnejšou zbraňou môže byť vaše vlastné telo?
However, as someone once observed, given the right lever you can move a planet.
Budúcnosť, lídri či náboženstvo
Autor sa tiež veľa venuje rôznym prorockým videniam budúcnosti. V knihe sú okrem genetického šľachtenia spôsobované korením, ktorého jediným zdrojom je púštna Duna. Poznanie budúcnosti však neprináša pozitíva, ktoré by sme možno čakali. Skôr je to vnímané negatívne – ako uzavretie sa do nekončnej nudy a beznádeje, keďže pred nástrahami z videní akoby niet žiadneho úniku.
Inou témou je výstraha pred autoritou lídrov či náboženstiev. Oboje sú pre mňa zaujímavé a bohaté témy, ktoré akýkoľvek film zrejme dokáže pokryť iba okrajovo. Herbert aj v rozhovoroch spomínal, že lídri by mali prichádzať s varovnou značkou, keďže slepá viera v ich schopnosti prináša iba nešťastie.
Podobne náboženstvá sú vnímané ako negatívne nástroje na manipuláciu ľudí. Či sa jedná o jednoduchú vieru ľudí v púšti alebo väčšie tradičné organizácie, zdá sa, že ich poslanie má skôr zištný charakter, než by pochádzalo z autentického zjavenia či skúsenosti.
Pre mňa ako veriaceho človeka je tento pohľad varovaním pred úskaliami, kam môže viera upadnúť, ak nie je postavená na tom správnom základe. Uvedomujem si, že ak sa na vieru pozeráme takouto optikou, je to možno jediný rozumný záver. Aj keď viera, ktorú poznám ja je postavená na vzťahu. Ale to je asi iná téma, všakže.
She said the mystery of life isn’t a problem to solve, but a reality to experience.
Aký je film?
Tento film považujem napriek silnej nostalgii za najlepšiu adaptáciu knihy. Áno, Lynchova Duna z 1984 mala neuveriteľne epické repliky a postavy. Škoda, že niektoré z nich sa jednoducho iba nepoužili (He, who controls the spice, controls the universe!). Ale na druhú stranu to chápem, každý režisér má to svoje umelecké vnímanie a predstavivosť.
Inak je tento film najvyzretejšie dielo, verné knihe, ako to len ide. Niektoré udalosti vypadli, zjednodušili sa, určité postavy dostali menej priestoru, než by som bol rád. Fenringovcov by som ani nečakal, neprítomnosť imperátora je odvážne rozhodnutie, ale to že vypadol Feyd-Rautha ma veľmi prekvapilo.
Čo sa týka obsadenia ostatných postáv, môj celkový dojem je vynikajúci:
- Paul Atreides – najnovší Paul je presne taký, ako má byť. A veľmi dobre sú stvárnené aj jeho vízie. Mne osobne veľmi zapasoval.
- Jessica Atreides – Herecké obsadenie hodnotím skôr priemerne. Na jednu z najschopnejších Bene Gesseriťaniek príliš často ukazovala city – nie som si istý, či sa úplne trafili.
- Leto Atreides – Leto mal aj v ostatných filmoch dobrého herca, ale jeho stvárnenie považujem za ešte vydarenejšie. Aj výber scén. Leto je skutočný líder hodný nasledovania.
- Gurney Halleck – Gurney bez typickej jazvy, zďaleka nie škaredý a navyše bez hry na balisetu? Môže to byť vôbec dobré? Môže. Gurney je stále skvelý.
- Duncan Idaho – S Duncanom sa predchádzajúce adaptácie moc nevyhrali. Tu dostal najviac priestoru, hereckú hviezdu a veru, vyšlo to na výbornú.
- Stilgar – Asi ťažko si predstaviť vhodnejšieho herca na rolu Stilgara. Skvelé od začiatku po koniec, som zvedavý na druhú čast.
- Chani – Mala trochu menej priestoru, než by som čakal. Herečka je však skvelá, akurát trochu vyrušuje, že znovu nie je taká drobná, ako by človek čakal od celoživotného nedostatku vody.
- Liet-Kynes – Hoci som zmenou pohlavia nebol nadšený, postava bola celkovo veľmi dobre zvládnutá.
- Mentati (Thufir Hawat, Piter de Vries) – vôbec by mi nevadilo, keby mali viac priestoru. Každopádne, opäť raz výber zvládnutý viac než dobre.
- Baron Vladimir Harkonnen – ako zobraziť zloducha s nadváhou tak, aby bol hrozivý? Tentokrát sa to opäť neobišlo bez pridania prvkov navyše, ale dopadlo to znovu veľmi dobre. Barón nie je dokonalý, ale spĺňa všetko, čo by som od neho čakal. Raban je na tom ešte lepšie. Ako to bude s Feydom?
Dalo by sa pokračovať Bene Gesseritom, vesmírnou gildou… ak mám však vypichnúť jednu vec, poukázal by som na samotnú Dunu. Púšť mala hĺbku. Bola krásna a zároveň hrozivá, presne, ako som si predstavoval. A červy – na tie sa ešte len teším. Veľmi oceňujem, že ich ukázali viackrát, ale ani raz to neprehnali. Takto sa máme ešte na čo tešiť.
Ak to mám celé uzavrieť, film je pre mňa ako skalného fanúšika Duny naplnením takmer všetkých očakávaní. Nemám mu čo vytknúť, snáď len to, že nenatočili rovno aj druhý diel. Pozerať ho bol pre mňa zážitok. Napriek tomu všetkému si uvedomujem, že hoci je pre mňa Duna na vrchole rebríčka kníh, v rámci filmov tam určite nebude. Aj verne a dobre natočený film stále nemusí zachytiť všetko zo svojej knižnej predlohy. Ale to vôbec nevadí.
I must not fear. Fear is the mind-killer. Fear is the little-death that brings total obliteration. I will face my fear. I will permit it to pass over me and through me. And when it has gone past I will turn the inner eye to see its path. Where the fear has gone there will be nothing. Only I will remain.
Známe litánie proti strachu od Bene Gesseritu
Čo ďalej?
Ak vás už tento film oslovil, odporúčam nečakať do druhého dielu, ktorý len dokončí mapovanie deja prvej knihy. Moje prvoradé odporúčanie je prečítať si knihu. Ale to asi nikoho neprekvapí. Teda, nie iba knihu, ale celú ságu. Pre mňa je každý jeden diel veľmi hodnotný, najviac snáď ten posledný. Ale mení sa to asi s každým prečítaním.
Ak by ste chceli svet Duny lepšie spoznať, sú tu aj jednoduchšie spôsoby. Najmä by som chcel odporučiť jeden skvelý kanál – Quinn’s ideas. Má skvelý hlas, prehľad o Dune ako málokto a navyše, prerozprával všetky knihy! Tu je napríklad Duna, ale dajte pozor na spoilery.
Ale aby som aspoň na záver blogu nezabudol odpovedať na tú hlavnú otázku: „Oplatí sa pozrieť si Dunu?“. Áno, oplatí sa to. Bez ohľadu na to, či ste skalný fanúšik alebo len náhodný okoloidúci.
“I never could bring myself to trust a traitor,” the Baron said. “Not even a traitor I created.”
[…] Oplatí sa vidieť Dunu? […]