Ako nenaletieť? Hľadajme múdrosť v dobe hoaxov

Prečítate za: 3 minúty

Internet je nebezpečné miesto a špeciálne teraz, v čase korony, sa o tom presviedčame každý deň. Príspevky prinášajúce názory odborníkov, dusiace sa deti kvôli mamičkinmu rúšku, Čína a laboratória, netopiere, chrípočky. Lock-down alebo švédska cesta? Komu vlastne veriť?

Ja na to samozrejme žiadnu odpoveď neponúkam 🙂 Svedomie mi však nedovolí nespomenúť niekoľko zásad, ktoré mi už pomohli vyhnúť sa dezinformáciám.

Čaro obrázkov

Na internetoch sa dočítate, že obrázky sú dôveryhodnejšie ako písaný text. Preto sa šíria po sociálnych sieťach obrázky s písaným textom a ľudia ich nadšenie zdieľajú.

Ako v nich rozpoznať klamstvá?

• sú v texte nejaké podozrivé preklepy?
• nevyzerá byť len výsledkom z nepodareného Google translate?
• obsahuje červeno podčiarknuté slová z wordu?
• je agitačný, útočný?
• je sprevádzaný sugestívnym obrázkom?
• zdieľa ho pôvodne osoba, ktorú nepoznáte?

Ak ste na niečo z toho odpovedali správne, treba sa mať na pozore. Svoje by o tom mohol povedať napríklad Milan Lasica. Podvodných obrázkov s jeho menom a sugestívnym textom kolovalo po internete už mnoho.

A áno, problém je tiež, že vznikajú vlny zdieľania nejakého hoaxíku. O pár rokov sa proste vráti ako bumerang. Napríklad sme tak oslobodzovali mesto v severnom Iraku. Bojovalo sa tam „dnes“, moslimovia útočili, lenže sa to zopakovalo potom aj v roku 2015, 2017, 2019…

Alebo si skúste dať do googla „did Pope really say this“ a uvidíte, čo všetko už náši pápeži vlastne povedali.

Dôveruj a preveruj

Vyššie som dal link na portál pmpov.com. Poznáte ho? Je dôveryhodný? Ja ani nie, ale tým, že som ho zdieľal, som zrazu dodal váhu svojmu argumentu vyššie. Aké jednoduché, však?

Toto je problém najmä kvôli tomu, že predáva titulka a obrázok, nie samotný článok. To už chce čas. A vedieť čítať. Nie každý z nás to chce.

Ale dá sa s tým bojovať – kuknite napríklad náš blog o čítaní. Určite odporúčam si články odkladať do Pocketu, prípadne použiť iné super služby.

Pri tejto téme je však najväčším problémom to, že nie je web ako web a existujú rôzne pokútne dezinfo weby, ktorých misia očividne spočíva v otravovaní studní. Trochu vyvážiť jednostrannosť médii, priniesť iný pohľad. Znie to možno dobre, ale výsledok je hrozný.

Preto je dobré si aj takéto médium trochu preveriť – tie serióznejšie sa tváriace sa napríklad zverejňujú svoju redakciu. Aj to je dobré znamenie.

Pocit urgencie

Zdieľajte kým nezmažú!

Áno, ponáhľajte sa, lebo toto je informácia, ktorá musí obletieť svet. Je možné, že to Zuckerberg čoskoro blokne, resp. slobodomurári nechcú, aby táto informácia uzrela svetlo sveta.

Nie, netreba dočítať celý článok, hlavne rýchlo zdieľať clickbaitový nadpis so sugestívnym obrázkom. Pocit urgencie je kľúčový faktor, aby sa niektoré správy šírili ako divé.

Ide to ruka v ruke s vyššie uvedeným a aj s tým, že je postfaktuálna doba. Nejde o fakty, skôr o emócie. Vďaka tomu mal Matovič obrovský úspech s Počiatkovou vilou. Viezol sa na emočnej vlne ako najlepšie vedel.

A podobne je to proste aj teraz, vyvolaj pocity, napríklad pocit urgencie a môžeš všetko. Ľudia budú zdieľať, dokonca aj niekoľko rokov starú vec.

Dunning-Kruger efekt

S vyššie spomínaným veľmi súvisí tzv. Dunning-Kruger efekt. Alebo inak povedané aj istota salónnosti, resp. sebaistota, ktorú so sebou prinášajú povrchné vedomosti. Je to proste tak, vláda kradne, tento krok je zlý, toto je hlúpe rozhodnutie.

Často po preniknutí do nejakej témy vystúpime na „horu blbosti“ a z nej sa veru neľahko schádza dole. Je nám tam dobre, máme výhľad. Skutočná múdrosť je totiž až za hlbokým údolím zúfalstva. Preto sa nám niekedy zdá, že sme národ hokejových trénerov. Alebo špeciálne, tento rok, národ epidemiológov.

Keď to spojíme s neochotou čítať články celé, prípadne si hľadať ďalšie informácie alebo nebodaj čítať knihy… tak je výsledkom neporiadok, hádky, útoky, šírenie hoaxov. Podľa mňa tieto javy so sebou veľmi súvisia.

Mimochodom, tento efekt je len iným pomenovaním toho, že hlupák si je veľmi istý svojimi vyjadreniami, zatiaľ čo skutočný odborník sa vyjadruje neurčito, pretože skutočne zvažuje všetky možnosti a nevie len tak ľahko povedať, čo je to najlepšie.

Ako z toho von

Za mňa sú tieto postrehy len malou smietkou vo veľkom smetisku dnešného internetu, reprezentovaného najmä sociálnymi sieťami. Rýchlo zdieľané nepravdivé informácie vyzerajú hrozivo a zákopové vojny v komentároch akosi neprinášajú prielom, v ktorý by sme dúfali.

Preto si tak trochu myslím, že riešenie nie je ešte lepšie argumentovať, označovať za hoaxerov a demontovať rôzne weby či stránky. Napokon, niektorým ľuďom takéto príklady utláčania môžu ešte pridať na popularite.

Zmena bude musieť prísť asi v každom človeku a to v podobe digitálneho minimalizmu a prerodu doby informačnej na dobu múdrosti. Tento prerod bude mimoriadne bolestivý, ale rád k nemu aspoň svojou trochu prispejem.

Ak vás niečo v tomto blogu oslovilo, budem rád, ak ho posuniete ďalej. Teda za predpokladu, že ste ho skutočne prečítali 😀