Áno, priznávam sa. Som muž a píšem si denník. Každý deň. Už asi 18,5 roka. Je to nejakých 6758 dní – začal som 28.9.2001. S výnimkou jediného týždňa mám odvtedy záznam z každého dňa.
Je to už dosť dlhá doba na to, aby som mohol pozdieľať svoje pocity – čo mi to vlastne dáva a čo berie. Teda, aby bolo jasné, ono to hlavne veľa dáva.
Čo vlastne písať
Vyliať svoje city, alebo iba zhrnúť fakty o tom, čo som dnes zažil? To je kľúčová otázka. Mnohí si možno myslia, že denník musí byť o citových výlevoch. Ten môj je skôr faktografický.
Na citové výlevy mám ja osobitný občasník (na titulnej fotke) – za mňa platí zásada písať si to rukou, nemať žiadne pevné body (ani rozsah, ani pravidelnosť), jednoducho robiť to vtedy, keď je to potrebné (keď to tak cítim). Veriaci si to môžu napríklad skombinovať s modlitebným občasníkom. Alebo aj denníkom, ak toho majú tak veľa 🙂
Čo sa týka toho faktografického denníka, ten má určite význam robiť pravidelne – či už v pevnom čase každý deň, alebo aspoň nárazovo napríklad po týždni. Ale stále zaznamenávať každý jeden deň.
Ja si poznačím dátum, aký bol deň v týždni a prípadne dávam krátky nadpis, t.j. výnimočnú aktivitu, ktorá v tom dni bola. Dovolenka, služobná cesta či deň spoločenstva.
Taký typický faktografický deň môže mať okolo 100-200 slov a cca 10 viet. To skutočne nie je niečo, čo si vyžaduje veľa námahy.
Pustiť veci z hlavy
Keď sa z takéhoto zapisovania denných záznamov stane zvyk, dostaví sa efekt „pustenia vecí z hlavy“. Máte skvelý pocit, lebo ste si to niekde zapísali a hlava sa vám prečistí.
Je to veľmi podobné používaniu myšlienkovej mapy (keď niečo neviete dostať do hlavy, nakreslite si to) alebo zoznamu úloh. Jednoducho to dáte na nejaké predom určené miesto a ste radi, že to tam je. Lebo nad tým už nemusíte premýšľať.
Tu je to ešte lepšie v tom, že sa k tomu nemusíte nutne niekedy vracať. A najmä, robíte to so svojimi dňami, zážitkami, so svojím životom. Tento pocit stojí za to!
Malá poznámka – ak si veci spisujem po dlhšej dobe, pomáha mi kalendár. Alebo evidencia výdavkov. Trvá to značne dlhšie a mám veľký problém sa k tomu „dokopať“. Efekt pustenia vecí z hlavy je tam tak či tak.
Prehľad o živote
Po oveľa dlhšej dobe príde druhý skvelý efekt – nadobudnete pevný prehľad o svojom živote. Možno sa vám stáva, že neviete presne, kedy ste niekoho spoznali, stretli alebo čo ste robili v nejaký deň.
S denníkom viete presne kedy ste niekoho spoznali či stretli. Viete presne čo ste robili v daný deň. Pre druhých to je možno trochu zvláštne a neprirodzené, pre vás samých je to však ohromne oslobodzujúce.
Pamätám si pár situácii, napríklad nám prišla po viac ako 2 rokoch pokuta a nikto si nepamätal, kto vtedy šoféroval a kde išiel. Ale ja som mohol s pokojným svedomím vyhlásiť, že ja som to nebol. Stačilo sa pozrieť do denníka.
Tiež si môžete ľahko pozrieť, aký zaneprázdnený život ste kedysi žili. S kým ste sa stretávali. Ako ste sa učili. Alebo sa môžete zhroziť nad tým, akým spôsobom ste premýšľali v puberte.
Berte perá a papiere
A čo je tam ešte? Ďalšie výhody písania denníka sú podľa mňa už dosť špecifické a je na vás, či ich skúsite objaviť. Budete si ho určite písať svojím spôsobom. A ten vám prinesie aj niečo naviac (možno porozumenie samému sebe, druhým ľuďom, manželke, deťom…).
Ja by som len dodal, že denník je veľmi osobná záležitosť a je dobré ho nemať príliš na očiach alebo na nejakom zdieľanom mieste v počítači. Ak ho chcete písať elektronicky, odporúčam zálohovať. Ak chcete použiť nejakú cloudovú službu (Google Drive, DropBox) alebo nástroj na poznámky, určite odporúčam si ich pre každý prípad zaheslovať.
Neviem, či si moje záznamy raz niekto prečíta. Dúfam, že nie, lebo som to nikdy nepísal pre niekoho iného. Cítil by som sa zvláštne, akoby nahý… a to je fajn. Preto to je denník a ak by som chcel niekomu dovoliť nahliadnuť do môjho vnútra, bola by to okrem mňa samého maximálne tak moja manželka 🙂
P.S. zápisník na titulke som kúpil od Mišky, čeknite: https://zapisniky.sk/
Najnovšie komentáre